miscellaeneous
An interviev for www.jazz.sk
Grzegorz Karnas: 'Posledný text je o potrebe sústrediť sa na jednu vec'
Začnime skrátenou alternatívnou biografiou: Grzegorz Karnas, narodený v sliezkom Wodzislawe, s bydliskom v Zorach, v bloku s výhľadom na dve elektrárne, štyri alebo päť baní, početné kopy uhlia a hory na južnom obzore. Pochádza z rodiny bez hudobnej tradície. Absolvent prestížne uznávanej Akadémie jazzu v Katowiciach, víťaz mnohých jazzových súťaží a producent svojich štyroch albumov. Spieval v mnohých európskych kluboch a koncertných sálach (vrátane poľských). Milovník slobody prejavu, pozorovateľ prirodzenej cieľavedomosti, samostatnosti, sebazaprenia a všetkých extrémov. Pre jazz.sk poskytol sviatočný rozhovor.
Nedávno si spieval v Košiciach na festivale Jazz for Sale, vyšiel tvoj ďalší album vo vydavateľstve Hevhetia, ktoré má centrálu v Košiciach. Ako sa ti spievalo na východe Slovenska, aké tam bolo publikum?
Na Slovensku sa mi vždy spieva dobre. Keď som hral u vás prvýkrát,bolo to asi v roku 2005, s kapelou Kazimierza Jonkisza, videl som, že Slováci sú hladní po hudbe. Možno preto, že pred niekoľkými rokmi ste mali pomerne málo slovenskej jazzovej hudby, aj keď, ako vidieť, v poslednej dobe sa to výrazne mení. Pozrite na úspechy AMC tria, ktoré nahráva albumy a hrá koncerty s hudobníkmi svetového formátu.
Si veľmi tvorivý spevák, otvorený a zaujímavý človek, máš veľa hudobnej energie a veľmi dobre vieš, čo chceš. Z toho, čo viem, je to niekoľkoročná práca a viera. Odkiaľ pochádza to všetko, odkiaľ berieš toľko sily?
Myslím si, že každý je povinný stavať život na svojich schopnostiach, predispozíciách a talente. Ak sa človek v takej situácii poddá svojím snom a nebojí sa ich realizovať, to už je šanca na niečo zaujímavé a príjemné naraz. Mám rád hudbu. Je dôležitou časťou môjho života. Chcem fungovať tak, aby som si život usporiadal s hudbou v hlavnej úlohe. Zatiaľ sa mi to darí, aj keď to nieje ľahká cesta.
V ktorom momente si sa naozaj rozhodol spievať?
Rozhodol som sa počas jazykového štúdia v Cieszynie. Študoval som anglický jazyk a hral príležitostne s jazzovým duom. Chlapi boli nadšení. To oni mi navrhli myšlienku, aby som skúsil priímačky na AMU do Katowic. Povedali, že už keď mňa tam nepríjmu, tak už nevedno koho. Urobil som skúšky vynikajúco a ponoril sa do hudobného života. Štúdium v Katowiciach mi dalo vieru v seba.
Si uznávaným mladým pedagógom na Akadémii jazzu v Katowiciach. Tak vo všeobecnosti, čo učíš svojich študentov na hodinách, aby boli pripravení na život speváka?
Na svojich hodinách stále dávam tú istú otázku. Čo urobiť, aby hudba bola radosťou? Čo urobiť,aby nebola produktom na objednávku dopytu po takom alebo inom hudobnom žánri.Študenti si musia chtiac nechtiac zadávať tú otázku spolu so mnou, ako nutnosť sa k tomu vracať. Pracujeme samozrejme nad emisiou, artykuláciou, dikciou a rytmom. Robíme veľa rytmických cvičení v skupine. Hra na akomkoľvek nástroji musí začať od uvedomenia si rytmu. Zvuky bez rytmu sú ako lístie bez stromu...
A tak vo všeobecnosti, kto ti dal zo spevákov, ktorých máš rád, inšpiráciu do tvojho speváckeho života?
Obmedzím sa na vymenovanie mien, ktoré mi ad hoc prídu na myseľ: Ryszard Muzaj, Rysiek Riedel, Marek Szurawski, Sade, Bobby Mc Ferrin, Cassandra Wilson, Sting, Staszek Soyka, Mietek Szcześniak, Kurt Elling, Carmen Mcrae a desiatky iných.
Málo ľudí vie, že sa zaoberáš arabským jazykom, bol si na Blízkom východe niekoľko krát. Prečo ťa priťahuje práve táto strana?
Od detstva, počujúc recitáciu koránu, som zažíval pocit, že to je niečo veľmi tajomné. Nejaká nepochopiteľná pieseň kutúry,ktorá privieva do západného sveta obrovské tajomstvo. To bol jeden z dôvodov. Odkryť pre seba to tajomstvo. A keďže sa ľahko učím jazyky a naučil som sa zopár jazykov európskych (indoeurópskych), rozhodol som sa v záujme o kultúrne a náboženské rôznorodosti ponoriť do afroázijského jazyka, ochutnať ho na úrovni rozmanitosti gramatiky, slovnej zásoby, fonetiky a všeobecných pojmov myslenia. Poznávanie arabského jazyka bolo a je pre mňa fascinujúcim dobrodružstvom.
Poznáš veľa hudby, asi zriedka sa ti stane, že natrafíš na nejaké prekvapenie. Čo to bolo naposledy a prečo?
Jazz vo svojej čistej forme, ktorý slúžil úspechom Ameriky v 40-tych či 50-tych rokoch, nepočúvam tak vášnivo, ako v časoch vysokej školy. Dnes ho vnímam ako pokročilejšiu formu blues. V poslednej dobre som hľadal veľa v etnickej hudbe Jemenu, či Mali. Arabská hudba, spôsob, ktorým sa kapela dorozumieva v čase hrania je rovnako tajomný ako jazyk.V hudbe ma zaujíma obvykle všetko, s čím som sa ešte nestretol.Nenávidím počúvanie rádiových staníc, ktoré hrajú 30 skladieb dookola....( v Poľsku je to rádio ZET a RMF Fm)
Ktorá je, podľa teba, najkrajšia pesnička na svete?
To je taká, ku ktorej sa vždy vraciate, aj keď sa zdá, že ste ju prestali počúvať.
Každý rok organizuješ v Zorach, kde bývaš , súťaž jazzových spevákov, asi jedinú súťaž tohto druhu v strednej Európe. Dal si mnohým spevákom nádej svojou myšlienkou niečo také zrealizoť. Súťaž je spojená s workshopami, vždy máš v porote vynikajúcich spevákov. Aký máš z toho pocit ako organizátor, páči sa spevákom tvoja myšlienka?
Myšlienka sa veľmi páči účastníkom workshopov aj súťaže. V tomto roku budeme mať ešte festival. Dúfam, že záujemcov bude pribúdať.Ako organizátor sa teším, že som nestvoril iba ďalší nástroj môjho hudobného pôsobenia, ale zároveň festival, ktorého pevnými elementami sú vzdelávanie, to, že publikum môže naraziť na improvizovanú hudbu hranú naživo a promovanie mladých jazzových spevákov z celého sveta.
Tvoje texty a hudba sú zrkadlom toho, aký naozaj si. Viem z vlastnej skúsenosti, že piesne sú ako deti, ktoré dozrievajú zarovno so skladateľom.Čo ťa zainšpirovalo nedávno do tvorby? Porozprávaj trocha, o čom je text ?
Do písania ma tlačí vždy to isté. Reagujem na paradoxy, ktoré ma obklopujú zo všetkých strán a s ktorými nemá zmysel bojovať, pretože privádzajú do zúrivosti....Posledný text je o potrebe sústrediť sa na jednu vec...
Ozajstný spevák musí byť na koncertoch tak trocha aj kazateľom, poslom hudby. Záleží ti na tom, aký si v týchto záležitostiach?
Nechcem učiť a ani o to viac poúčať. Vystačí, že učím na Akadémii. Scéna je pre mňa múza, niekedy svätyňa. Chcem tvoriť hudobné prostredie, ktoré stopí kolektív do niečoho, čo upokojuje. Ale nie preto, že samo osebe je to pokojné , ale preto, že vďaka tejto atmosfére môžem odvádzať pozornosť od myslenia o svete, čo sa často nemôže ľuďom stať ani pri intímnej činnosti, ako je jedlo ...Ja som vďačný hudobníkom ako poslucháč, keď mi umožnia zabudnúť na svet....
Čo ťa čaká v hudbe budúci rok? Budeme ťa vidieť a počut aj na Slovensku?
Plánujem veľa zahraničných koncertov. V Afrike, na blízkom i ďalekom východe a promo koncerty v mojej krajine. Je šanca, že kapela sa objaví na jazzových festivaloch na Slovensku.Ešte je skoro na detaily.
Jana Bezekova
A review from skjazz.sk by Rado Tihlárik
Možno je to tým, že som v poslednej dobe jazz nestriedmo konzumoval a priveľa o ňom rozmýšľal. Možno som sa z neho, ako hovoria Záhoráci, zčemeril a treba počkať než to prejde. No momentálne som upadnutý v diere jazzového skepticizmu. Jazzová hudobná forma mi pripadá vyčerpaná na doraz. Všetci len recyklujú. Podobne ako fúga po Bachovi. Nikto nebol schopný z nej vyťažiť viac ako on, a tak radšej ako behanie pod Bachovou latkou, začali muzikanti hľadať niekde inde. Našťastie.
Súc takto priotrávený jazzom, k napísaniu jazzovej recenzie ma len tak ľahko niečo nevyprovokuje. Keď tu znalý a zorientovaný Paťo Španko, majiteľ tohto portálu, mi obratne podstrčil nové CD Grzegorza Karnasa. A zrazu sa s úľubou poddávam živej, výrazne osobitej, vyzretej a veľmi súčasnej nahrávke. Nevyhnutné minimum klišéovitých jazzových barličiek jej ochotne odpúšťam. Je to radostná, svieža hudba plná uvoľnenej hrejivej kreativity a spontánnosti! A poľských vôní, svetla a intimity, ktoré mám tak rád. Zrnito žltý hlas Karnasa príjemne škriabe, ako čerstvo vymlátené žito sypané z výšky na brucho. Je funkčným nástrojom v aranžmán. Jemné škrabance a gitarové vybrnkávania na violončelo v prvej čistulinkej skladbe, sú jednoducho paráda! Album je vkusne kolorovaný rôznymi zvukovými reáliami a inšpiráciami hudobnou modernou. A tiež jazykmi, ktoré Karnas akoby spontánne strieda (poľština, francúzština, angličtina). Sú ďalším rafinovaným zvukomalebným prvkom. Na obale dokonca aj vizuálnym, pretože je tu pridaná estetika čínskej a arabskej kaligrafie.
Krásna Roxane od Stinga, naozaj krásna. Uvažujem, kde asi je hranica, za ktorou sa používanie coverov stáva umelecky netolerovateľným únikom k cudzím emóciám. Asi sa nevyhneme definovaniu mier na určovanie čo je dobrý „kreatívny“ cover. Uff. V klasike to majú už nejaký čas zvládnuté, hodnotí sa interpretačná úroveň, „modernosť“ poňatia a „to“ niečo medzi nebom a zemou. V pope a jazze to bude čo? Faktom je, že urobiť vlastné osobité poňatie ultrahitu, akým je Roxane, je čoraz ťažšie. Najmä v tejto nasýtenej dobe, keď umŕtvené emócie treba speedovať čoraz banálnejšími prostriedkami a covermi si vypomáhajú aj tí najpoctivejší. Covery sú na albume okrem Roxane ešte dva. Black Crow od Joni Mitchell a Langue d´Amour o hadovi s nohami od Laurie Anderson. V Karnasovom prípade sú však skvelé.
Album je do veľkej miery kolektívnym dielom, skladačkou, ale Karnas autorsky dominuje, ako hudobne tak aj textársky. Na klavíri hrá výborný Michał Tokaj, na čelo Adam Oleś, na kontrabase Michał Jaros a na bicie Sebastian Frankiewicz. Nezostáva nič len pogratulovať vydavateľstvu Hevhetia k ďalšej mimoriadne vydarenej nahrávke. Album stojí za to, najmä jeho sviežosť poteší. A buďte trpezliví, nie je to žiadny banálny speeder, treba ho nechať znieť, aby sa účinok dostavil :-).
Dortmunder Jazztage
Ein Kollektiv sind auch die Musiker, die Grzegorz Karnas um sich geschart hat. Denn der polnische Sänger arbeitet schon viele Jahre mit den gleichen Kollegen zusammen. Auch mit dem Cellisten Adam Oleś, der im „domicil“ ein wenig in den Fokus rückte und mit seinem Spiel wunderbare Verbindungen schuf zur Stimme des Bandleaders. Grzegorz Karnas ist ein außergewöhnlicher Sänger, ein Klangsucher, der auf Polnisch und auf Englisch singt, mit Silben großartig herumspielt und damit improvisiert oder sich einfach auch mal mit den Fingern über die Lippen fährt und diese so zum Vibrieren bringt.
Seinen mitunter so herrlich abstrakten Gesang kontrastiert Karnas dann oft mit recht geradlinigen, groovigen Jazzklängen seiner Band. Auch das macht den Reiz seiner Musik aus, die auch mal Nummern wie „Roxanne“ von The Police oder „Black Crow“ von Joni Mitchell ganz eigensinnig zu beleuchten versteht.
www.ruhrjazz.net
KARNAS - review from Slovakia
Album Grzegorza Karnasa s jednoduchým názvom Karnas predstavuje prehliadku asi najlepších nápadov, akými momentálne tento poľský vokalista disponuje. Nespútaný, osobitý svet jeho piesní vo vyslovene voľnej forme, plný odbočiek, improvizácií a pohrávania sa s poetickými textami i hudobnou štruktúrou je naozaj ojedinelý. Karnas postráda úpornú snahu páčiť sa a spolu s kapelou si so svojou hudbou a hlasom robí doslova čo chce. Na pomerne rozsiahlej ploche albumu prináša rôznorodé prvky vokálnej techniky a zvuku. Po zádumčivej skladbe Zima a básnickom vyznaní Słodka prichádza skladba – príbeh Langue d ´amour, ktorého text Karnas prednáša polohlasom, s hyperbolizujúcim divadelným pátosom a ktorá je rozkúskovaná na štyroch miestach albumu. Prevzatá Stingova Roxanne je viac, než len vtipnou imitáciou Stingových vokálnych kreácií. Album je plný tanečných rytmov, cítiť vplyvy latinskoamerickej hudby, reggae, Bobbyho McFerrina (veselá ponáška Summertime Doubts) i Boba Marleya. Môže však byť pomerne problematické vyznať sa vo viacjazyčnom buklete (texty vybraných piesní sú „náhodne“ preložené do čínštiny, arabčiny, francúzštiny, španielčiny). Skladba Spytaj Milicjanta je zasa odviazaná, hlučná jazyková hračka s efektami a scatovaním. Hudba Grzegorza Karnasa je zvláštna, jeho expresívny spev siaha od kantilény cez akcentované, slabikované a scatové výrazové prvky až k exaltovaným výkrikom a nezrozumiteľným pazvukom; typické sú preňho uletené kreácie, deklamačné línie na hranici recitácie, krkolomné intervaly, ale jeho farba hlasu pritom zostáva pozoruhodne homogénna a svojím vokálnym prejavom rozhodne nesleduje zámer imitovať nástroje či hlasy iných vokalistov. Miestami Karnas takmer vzbudzuje pocit, že sa „nevmestí do kože“, ale baladické skladby, ako sú kvázi filmové tango Fin d´été alebo vyložene pôvabná a spevná On a Heal -Out dokážu atmosféru upokojiť. Napriek alternatívnym a avantgardným elementom je to však vyložene tanečný a melodický album, plný príjemných piesní a neošúchanej invencie. Karnasovu kapelu tvorí skvelá inštrumentálna zostava, Michał Tokaj na klavíri, Adam Oleś na violončele, Michał Jaros na base a Sebastian Frankiewicz na bicích. Táto prazvláštna zostava tvoriaca Karnasov Vocal Quintet mu dáva obrovský priestor na sebavyjadrenie, hrajú totiž transparentne, vzdušne, bez „tlačenia na pílu“, prevládajú výrazné perkusie a skvelý priestorovo akustický pocit z basy, klavíra a najmä z Oleśovho violončela. Zvukový prínos violončelistu je citeľný najmä v skladbách Black Crow a Słodka. Kapela občas zabrúsi a rockovo „pohrozí“, radšej sa ale drží vo svete improvizovaného fantazijného voľnomyšlienkárstva a hravej nespútanosti. Pozoruhodný je aj fakt, že album vychádza okrem CD i v 2LP verzii, čo mu dodáva nádych audiofilnej kvality. Nahrávku Karnas rozhodne odporúčam, nielen pre fanúšikov jazzových vokalistov a ľubozvučne mäkkej poľštiny.
Peter Katina
Interview with Grzegorz - Slovakia
KARNAS - review form Czech Repuplic
Polský jazz má stále vynikající pověst a tvorba vokalisty a skladatele Grzegorze Karnase ji jen potvrzuje. Jeho hudba se nese v duchu moderního autorského jazzu s výraznými prvky improvizace a minimalismu. Nové Karnasovo album jsme vybrali za Album týdne.
Karnas je samorost, který se nebojí experimentovat. Jeho hudba nepostrádá hravost, lehkost a neotřelost, které jí dodává nejen Karnasův originální pěvecký projev, ale také vynikající instrumentalisté tvořící jeho kapelu. Se svým kvartetem či kvintetem vystupuje občas také v Česku.
Grzegorz Karnas se narodil v Horním Slezsku. Vystudoval popové a jazzové oddělení se zaměřením na jazzový vokál na Hudební akademii v Katovicích. Stabilně spolupracuje jak s mladými polskými jazzmany (Michal Tokaj, Krzysztof Dziedzic, Michal Miśkiewicz, Adam Kowalewski, Lukasz Zyta), tak s opravdovými legendami polského jazzu (Tomasz Szukalski, Kazimierz Jonkisz).
Koncertní provedení jeho debutového CD Reinkarnasja sklízelo úspěchy na mnohých festivalech (např. International Jazz Pianists' Festival v Kaliszi, Bratislavské jazzové dny, Jazz Jamboree ve Varšavě). V létě 2004 následovalo album Dreams of a Ninth Floor, které potvrdilo kvality Karnasovy hudby i očekávání hudebních kritiků, označujících Karnase za nejvýraznější příslib současného polského jazzu. Karnas vydává alba poměrně s velkým časovým odstupem – tím posledním byl soubor balad na CD Ballads for the End of the World (2007).
Své nové eponymní album Karnas svěřil stávající koncertní kapele (pianové trio rozšířené o cello) a vytvořil poměrně pestrou kolekci (devatenácti!) skladeb, ale často i jen vokálních improvizací, črt či recitací. To není pro tohoto zpěváka nic neobvyklého: jak již poznamenal Peter Lipa v recenzi předchozího alba, „kompozice“ nejsou tím pravým slovem vystihujícím Karnasovu tvorbu, tradiční rozdělení do témat a sól bychom zde hledali obtížně. Vícero témat (Slodka, Langue D´amour, Zima) má dokonce několik verzí a jejich příběh se tak line „na pokračování“ celým albem.
Snímek tak má vícero odboček a krátkých, často i jen minutových intermezz, v nichž Karnas odhaluje svou neskonalou hravost, ale také výbornou improvizační pohotovost. Poslechněte si ukázku:
Ne náhodou pak některé z kousků připomínají vokální ekvilibristiku Bobbyho McFerrina:
I přes tyto experimentální vložky má Karnas smysl pro melodiku, vyprávění příběhů s chytrými texty a cit pro vtipné detaily. V tomto ohledu působí nejpřesvědčivěji kolektivně složené kompozice, v nichž nejznatelněji vystupuje do popředí fakt, že rytmika v čele s Michalem Tokajem neslouží k obligátní podpoře vokalisty, ale je mu partnerem k nespoutaným konverzačním výměnám. Poslechněte si Karnasovo vyznání v kolektivní kompozici Slodka se strhujícím ostinátním úvodem basy:
Jiné je to s covery převzatých skladeb. Do legendární Stingovy Roxanne vložil Karnas výraznou dávku exprese, podpořenou vynikající kapelou. Zpěvákův hlas zde ale v některých pasážích naneštěstí působí intonačně nepřesvědčivě:
O trochu lépe na tom je známá Black Crow z legendárního alba Joni Mitchell. Karnas tu volí scatovou improvizaci, ve které se cítí zjevně nejlépe.
Grzegorz Karnas na novém albu ilustruje vyzrálost střední generace polských jazzmanů. Nepouští se cestou tradice, jak je v hlavním proudu polského jazzu často zvykem, ale překvapuje silným konceptem s mnoha experimentálními prvky. Že to občas narušuje celistvost eponymního snímku, nemusí být hned na škodu: jen to dotváří obraz Karnasovy osobitosti.
Album týdne je programový blok ve vysílání Euro Jazzu, tedy webcastu na novém jazzovém webu Českého rozhlasu. Album týdne vybírá Redakce jazzu a populární hudby ČRo 3 – Vltava s přihlédnutím k aktuálnosti, originalitě, hudebnímu přínosu a dramaturgické relevanci (často podle tematického rámce daného týdne). Vybrané Album týdne získává v daném týdnu vyšší rotaci, než je obvyklé u ostatních alb. Ukázky z něj se vysílají na Euro Jazzu pravidelně každý den od pondělí do pátku vždy v 11:00 a 19:00.
Petr Vidomus
Český rozhlas
Interview for NOVÝ POPULÁR - Slovakia
Spev je pre mňa obohatením rozprávania
Rozhovor s Grzegorzom Karnasom
Skvelý poľský jazzový spevák Grzegorz Karnas je medzi vokalistami svojím spôsobom enfant terrible. Jeho prejav je plný osobitých technických dispozícií i emocionálnych kvalít a netradične prepája jazz, klasiku i alternatívu. Víťaz viacerých svetových jazzových vokálnych súťaží svoj hlasový prejav využíva vo vlastných piesňach plných voľnej improvizácie a pozoruhodných textov. Rozprávali sme sa okrem iného aj o jeho novom albume, ktorý práve vydáva na Slovensku a jeho hľadaní nových výrazových prostriedkov v hudbe.
Najskôr ste študovali hru gitare. Neplánujete využiť svoje hráčske schopnosti aj na koncertoch alebo pri nahrávaní?
To je pravda. Niekedy o tom skutočne premýšľam. Možno sa k tomu jedného dňa dostanem. Zatiaľ som nahral iba jedno gitarové sólo na albume, ktorý som produkoval, takže čiastočne sa to začína rozbiehať...
Kedy ste vlastne začali premýšľať o jazzovom speve?
Keď som zistil, že práca s jazzovou gitarou zaberá príliš veľa času a spev mi ide akosi prirodzenejšie. Rozprávanie je organickou súčasťou každého človeka a spev je pre mňa obohatením rozprávania, takže mi zostáva iba rozvíjať to, čo už viem robiť, pretože rozprávam celý život...
Ako ste dospeli k svojmu osobitému konceptu jazzového spevu, slabikovania a scatu?
Vždy som počúval zvuk nástrojov a pokúšal sa hlasom napodobňovať melódie, ktoré nástroje vytvárajú a pritom som dával pozor na spôsob artikulácie zvukov týchto nástrojov, aby som sa tak priblížil ich prirodzenému zvuku, ako je to len možné. Dá sa to dosiahnuť iba výberom správnych slabík; to je to, čo vytvára pôvodný zvukový efekt, ktorý je pre mňa pri ich výbere a znení záväzný.
Ktorí speváci a hlasy Vás ovplyvnili počas štúdia a neskôr?
Ako dieťa a tínedžer som počúval veľa poľských rockových a folkových kapiel. Potom som počúval Michaela Jacksona, Sade Adu, Carmen McRae, Joni Mitchell, Cassandru Wilson, Billieho Holidaya, Cheta Bakera, Kurta Ellinga, Bobbyho McFerrina, Marka Murphyho a mnohých ďalších z rôznych hudobných oblastí...
Je fakt, že v posledných desaťročiach Poľsko disponuje výnimočne nadanými vokálnymi talentami. Vidíte nejaké spoločné črty úspechu a kvality poľských vokalistov? Ako by ste definovali Poľskú jedinečnosť v oblasti jazzového spevu?
Je to možno jednoducho preto, že Poliaci majú radi hudbu a spievanie obzvlášť. Myslím si, že poľský národ je veľmi hudobne nadaný a nehanbí sa vyjadriť svoje pocity hudbou. Možno toto je kľúč. Pokiaľ ide o poľskú jedinečnosť v jazzovom speve, je to slovanský charakter v komponovaní melódií, jednoduchých a krásnych, niekedy romantických a nostalgických, práve tak ako akási vnútorná melanchólia prameniaca z nikdy nekončiacej túžby po niečom, na čo sme naviazaní...
Aký máte názor na dilemu niektorých spevákov, či spievať v angličite alebo v ich materinskom jazyku?
Časy, kedy Frank Sinatra spieval pre poľských poslucháčov nezrozumiteľnou poľštinou sú definitívne preč. Hegemónia anglického jazyka ako lingua franca v umení takisto čelí svojmu úpadku. Ľudí po celom svete skôr zaujíma to, čím môžu iné národy prispieť ku koncepcii „hovor spôsobom, akým to vieš povedať najlepšie“. A najlepšie to vieme vo svojom materinskom jazyku. Chcem vyjadriť podporu všetkým spevákom, aby spievali vo svojom vlastnom jazyku. Je to jednoduché a zaujímavé a robí to náš svet oveľa pestrejším.
Organizujete workshopy pre mladých spevákov. Aká je hlavná myšlienka týchto workshopov? Sú zamerané na improvizáciu alebo tréning nejakej špeciálnej vokálnej techniky?
Ideou workshopu je ukázať všetkým, že hudba by mala byť v prvom rade zábava. Chcem ukázať, ako pracovať po svojom na vytváraní svojho vlastného hudobného sveta. Workshopy sú pre kohokoľvek, kto sa zaujíma o hudbu. Jeho hlavnou myšlienkou je práca s rytmom. Bez zapojenia rytmu by neexistovala hudba. Veľa ľudí vie spievať a hrať, ale ak ich necháte robiť to bez ich sprievodnej kapely, strácajú zmysel pre hudobnú formu, pretože tam nie je basa a bicie, ktoré by im napovedali, kde sú. Vždy začínam svoje workshopy tým, že sa u každého presvedčím, aké sú jeho schopnosti práve v oblasti rytmu...
Ste umeleckým riaditeľom medzinárodnej jazzovej súťaže pre spievajúcich hudobníkov Voicingers, ktorá sa uskutočňuje v poľskom meste Żory. Keď sa pozrieme na svet mladých jazzových vokalistov, vyzerá to tak, že prevažujú ženské vokalistky, alebo je to iba skreslený dojem?
Myslím si, že svet stále trpí tou staromódnou poverou, že muž by mal byť vždy silný a neukazovať svoje emócie. Pritom spev je celý o emóciách. Myslím si, že väčšina mužov stále nie je schopná otvoriť sa prostredníctvom spevu.
Okrem klaviristu Michala Tokaja úzko spolupracujete s violončelistom Adamom Oleśom. Dokonca ste nazvali kapelu Vocal Cello Quintet. Ako ste sa k tejto špecifickej spolupráci dostali?
Spolu s Adamom žijeme v tom istom meste (Żory). Hráme spolu rôzne často už viac ako dvadsať rokov. Violončelo je pre jazz špecifický a zriedkavý nástroj a fakt, že sa poznáme hudobne doslova do morku kostí a radi spolu hráme, je dôvodom tejto spolupráce.....
Vaša hudba je považovaná za fúziu a mix rôznych odlišných štýlov. Okrem akustickej formácie (spev, violončelo, klavír, basa a bicie) pridávate do svojich nahrávok i elektronické zvukové vrstvy. Pomýšľate na využitie elektroniky aj na koncertoch?
Zvažujem to, ale teraz sa skôr sústreďujem na akustický aspekt hudby...
Vaša najnovšia nahrávka s jednoduchým názvom Karnas práve vychádza v slovenskom vydavateľstve Hevhetia. Môžete povedať niečo o jej obsahu a Vašich pocit z albumu?
Album obsahuje materiál, ktorý čiastočne tvorí náš dlhodobý koncertný repertoár. Pridali sme niekoľko nových piesní a prepojili ich s niekoľkými štúdiovo vyrobenými krátkymi „prskavkami“ dodržiavajúcimi ideu dramaturgického plánu. Mám z tejto hudby radosť, určite je to ďalší progresívny krok pre kapelu z hľadiska hodnoty hudobného obsahu i produkcie samotnej.
Album vyjde ako CD a 2LP. Bude LP obsahovať rovnaký materiál ako CD? Prečo ste sa rozhodli vydať aj vinyl?
Vinyl bude mať dva bonusové tracky. S myšlienkou vydať 2LP prišiel Ján Sudzina z Hevhetie. Nadchla ma a hneď sme sa dohodli, že to aj zrealizujeme. Teším sa, ako si prehrám album Karnas doma na LP. Zvuk tejto hudby si to skutočne zaslúži!
Líši sa zostava na novom albume od Vašej predošlej nahrávky Ballads for the end of the world?
Áno. Do zostavy sú pridané bicie a nie je tam saxofón a gitara.
Považujete za dôležité hrať v rovnakom zoskupení?
Myslím si, že to prispieva výrazne ku koherencii zvuku v rámci improvizácie. Poznáme sa, ako kto hrá a vieme, ako naplniť očakávania jeden druhého, aj pokiaľ ide o potešenie z hry.
Osobitou časťou Vášho osobného vyjadrenia je Vaša poézia a texty, ktoré sú považované za osobné a nekonvenčné. Súvisí písanie priamo s Vašou hudbou alebo je to osobitná literárna činnosť?
Povedal by som, že tie texty môžu existovať v súlade s hudbou, ale niečo z toho by mohlo byť určite aj súčasťou nejakej krásnej literatúry :)
Na Slovensku ste hrali viackrát, i so slovenskými hudobníkmi. Aké ste mali z toho pocity a plánujete tu aj ďalšie koncertné vystúpenia?
Áno, a teším sa, že budem hrať v Košiciach na konci novembra. Prvýkrát, keď som hral vo vašej krajine, som bol prekvapený, aký sú u vás receptívni ľudia. Doslova prahli po hudbe. Je to vždy veľké potešenie hrať pre niekoho, kto chce byť vtiahnutý do inej dimenzie prostredníctvom hudby. A Slovensko takýmito ľuďmi doslova prekypuje.
Peter Katina
NOVÝ POPULÁR
Grzegorz Karnas: 'Posledný text je o potrebe sústrediť sa na jednu vec'
Začnime skrátenou alternatívnou biografiou: Grzegorz Karnas, narodený v sliezkom Wodzislawe, s bydliskom v Zorach, v bloku s výhľadom na dve elektrárne, štyri alebo päť baní, početné kopy uhlia a hory na južnom obzore. Pochádza z rodiny bez hudobnej tradície. Absolvent prestížne uznávanej Akadémie jazzu v Katowiciach, víťaz mnohých jazzových súťaží a producent svojich štyroch albumov. Spieval v mnohých európskych kluboch a koncertných sálach (vrátane poľských). Milovník slobody prejavu, pozorovateľ prirodzenej cieľavedomosti, samostatnosti, sebazaprenia a všetkých extrémov. Pre jazz.sk poskytol sviatočný rozhovor.
Nedávno si spieval v Košiciach na festivale Jazz for Sale, vyšiel tvoj ďalší album vo vydavateľstve Hevhetia, ktoré má centrálu v Košiciach. Ako sa ti spievalo na východe Slovenska, aké tam bolo publikum?
Na Slovensku sa mi vždy spieva dobre. Keď som hral u vás prvýkrát,bolo to asi v roku 2005, s kapelou Kazimierza Jonkisza, videl som, že Slováci sú hladní po hudbe. Možno preto, že pred niekoľkými rokmi ste mali pomerne málo slovenskej jazzovej hudby, aj keď, ako vidieť, v poslednej dobe sa to výrazne mení. Pozrite na úspechy AMC tria, ktoré nahráva albumy a hrá koncerty s hudobníkmi svetového formátu.
Si veľmi tvorivý spevák, otvorený a zaujímavý človek, máš veľa hudobnej energie a veľmi dobre vieš, čo chceš. Z toho, čo viem, je to niekoľkoročná práca a viera. Odkiaľ pochádza to všetko, odkiaľ berieš toľko sily?
Myslím si, že každý je povinný stavať život na svojich schopnostiach, predispozíciách a talente. Ak sa človek v takej situácii poddá svojím snom a nebojí sa ich realizovať, to už je šanca na niečo zaujímavé a príjemné naraz. Mám rád hudbu. Je dôležitou časťou môjho života. Chcem fungovať tak, aby som si život usporiadal s hudbou v hlavnej úlohe. Zatiaľ sa mi to darí, aj keď to nieje ľahká cesta.
V ktorom momente si sa naozaj rozhodol spievať?
Rozhodol som sa počas jazykového štúdia v Cieszynie. Študoval som anglický jazyk a hral príležitostne s jazzovým duom. Chlapi boli nadšení. To oni mi navrhli myšlienku, aby som skúsil priímačky na AMU do Katowic. Povedali, že už keď mňa tam nepríjmu, tak už nevedno koho. Urobil som skúšky vynikajúco a ponoril sa do hudobného života. Štúdium v Katowiciach mi dalo vieru v seba.
Si uznávaným mladým pedagógom na Akadémii jazzu v Katowiciach. Tak vo všeobecnosti, čo učíš svojich študentov na hodinách, aby boli pripravení na život speváka?
Na svojich hodinách stále dávam tú istú otázku. Čo urobiť, aby hudba bola radosťou? Čo urobiť,aby nebola produktom na objednávku dopytu po takom alebo inom hudobnom žánri.Študenti si musia chtiac nechtiac zadávať tú otázku spolu so mnou, ako nutnosť sa k tomu vracať. Pracujeme samozrejme nad emisiou, artykuláciou, dikciou a rytmom. Robíme veľa rytmických cvičení v skupine. Hra na akomkoľvek nástroji musí začať od uvedomenia si rytmu. Zvuky bez rytmu sú ako lístie bez stromu...
A tak vo všeobecnosti, kto ti dal zo spevákov, ktorých máš rád, inšpiráciu do tvojho speváckeho života?
Obmedzím sa na vymenovanie mien, ktoré mi ad hoc prídu na myseľ: Ryszard Muzaj, Rysiek Riedel, Marek Szurawski, Sade, Bobby Mc Ferrin, Cassandra Wilson, Sting, Staszek Soyka, Mietek Szcześniak, Kurt Elling, Carmen Mcrae a desiatky iných.
Málo ľudí vie, že sa zaoberáš arabským jazykom, bol si na Blízkom východe niekoľko krát. Prečo ťa priťahuje práve táto strana?
Od detstva, počujúc recitáciu koránu, som zažíval pocit, že to je niečo veľmi tajomné. Nejaká nepochopiteľná pieseň kutúry,ktorá privieva do západného sveta obrovské tajomstvo. To bol jeden z dôvodov. Odkryť pre seba to tajomstvo. A keďže sa ľahko učím jazyky a naučil som sa zopár jazykov európskych (indoeurópskych), rozhodol som sa v záujme o kultúrne a náboženské rôznorodosti ponoriť do afroázijského jazyka, ochutnať ho na úrovni rozmanitosti gramatiky, slovnej zásoby, fonetiky a všeobecných pojmov myslenia. Poznávanie arabského jazyka bolo a je pre mňa fascinujúcim dobrodružstvom.
Poznáš veľa hudby, asi zriedka sa ti stane, že natrafíš na nejaké prekvapenie. Čo to bolo naposledy a prečo?
Jazz vo svojej čistej forme, ktorý slúžil úspechom Ameriky v 40-tych či 50-tych rokoch, nepočúvam tak vášnivo, ako v časoch vysokej školy. Dnes ho vnímam ako pokročilejšiu formu blues. V poslednej dobre som hľadal veľa v etnickej hudbe Jemenu, či Mali. Arabská hudba, spôsob, ktorým sa kapela dorozumieva v čase hrania je rovnako tajomný ako jazyk.V hudbe ma zaujíma obvykle všetko, s čím som sa ešte nestretol.Nenávidím počúvanie rádiových staníc, ktoré hrajú 30 skladieb dookola....( v Poľsku je to rádio ZET a RMF Fm)
Ktorá je, podľa teba, najkrajšia pesnička na svete?
To je taká, ku ktorej sa vždy vraciate, aj keď sa zdá, že ste ju prestali počúvať.
Každý rok organizuješ v Zorach, kde bývaš , súťaž jazzových spevákov, asi jedinú súťaž tohto druhu v strednej Európe. Dal si mnohým spevákom nádej svojou myšlienkou niečo také zrealizoť. Súťaž je spojená s workshopami, vždy máš v porote vynikajúcich spevákov. Aký máš z toho pocit ako organizátor, páči sa spevákom tvoja myšlienka?
Myšlienka sa veľmi páči účastníkom workshopov aj súťaže. V tomto roku budeme mať ešte festival. Dúfam, že záujemcov bude pribúdať.Ako organizátor sa teším, že som nestvoril iba ďalší nástroj môjho hudobného pôsobenia, ale zároveň festival, ktorého pevnými elementami sú vzdelávanie, to, že publikum môže naraziť na improvizovanú hudbu hranú naživo a promovanie mladých jazzových spevákov z celého sveta.
Tvoje texty a hudba sú zrkadlom toho, aký naozaj si. Viem z vlastnej skúsenosti, že piesne sú ako deti, ktoré dozrievajú zarovno so skladateľom.Čo ťa zainšpirovalo nedávno do tvorby? Porozprávaj trocha, o čom je text ?
Do písania ma tlačí vždy to isté. Reagujem na paradoxy, ktoré ma obklopujú zo všetkých strán a s ktorými nemá zmysel bojovať, pretože privádzajú do zúrivosti....Posledný text je o potrebe sústrediť sa na jednu vec...
Ozajstný spevák musí byť na koncertoch tak trocha aj kazateľom, poslom hudby. Záleží ti na tom, aký si v týchto záležitostiach?
Nechcem učiť a ani o to viac poúčať. Vystačí, že učím na Akadémii. Scéna je pre mňa múza, niekedy svätyňa. Chcem tvoriť hudobné prostredie, ktoré stopí kolektív do niečoho, čo upokojuje. Ale nie preto, že samo osebe je to pokojné , ale preto, že vďaka tejto atmosfére môžem odvádzať pozornosť od myslenia o svete, čo sa často nemôže ľuďom stať ani pri intímnej činnosti, ako je jedlo ...Ja som vďačný hudobníkom ako poslucháč, keď mi umožnia zabudnúť na svet....
Čo ťa čaká v hudbe budúci rok? Budeme ťa vidieť a počut aj na Slovensku?
Plánujem veľa zahraničných koncertov. V Afrike, na blízkom i ďalekom východe a promo koncerty v mojej krajine. Je šanca, že kapela sa objaví na jazzových festivaloch na Slovensku.Ešte je skoro na detaily.
Jana Bezekova
A review from skjazz.sk by Rado Tihlárik
Možno je to tým, že som v poslednej dobe jazz nestriedmo konzumoval a priveľa o ňom rozmýšľal. Možno som sa z neho, ako hovoria Záhoráci, zčemeril a treba počkať než to prejde. No momentálne som upadnutý v diere jazzového skepticizmu. Jazzová hudobná forma mi pripadá vyčerpaná na doraz. Všetci len recyklujú. Podobne ako fúga po Bachovi. Nikto nebol schopný z nej vyťažiť viac ako on, a tak radšej ako behanie pod Bachovou latkou, začali muzikanti hľadať niekde inde. Našťastie.
Súc takto priotrávený jazzom, k napísaniu jazzovej recenzie ma len tak ľahko niečo nevyprovokuje. Keď tu znalý a zorientovaný Paťo Španko, majiteľ tohto portálu, mi obratne podstrčil nové CD Grzegorza Karnasa. A zrazu sa s úľubou poddávam živej, výrazne osobitej, vyzretej a veľmi súčasnej nahrávke. Nevyhnutné minimum klišéovitých jazzových barličiek jej ochotne odpúšťam. Je to radostná, svieža hudba plná uvoľnenej hrejivej kreativity a spontánnosti! A poľských vôní, svetla a intimity, ktoré mám tak rád. Zrnito žltý hlas Karnasa príjemne škriabe, ako čerstvo vymlátené žito sypané z výšky na brucho. Je funkčným nástrojom v aranžmán. Jemné škrabance a gitarové vybrnkávania na violončelo v prvej čistulinkej skladbe, sú jednoducho paráda! Album je vkusne kolorovaný rôznymi zvukovými reáliami a inšpiráciami hudobnou modernou. A tiež jazykmi, ktoré Karnas akoby spontánne strieda (poľština, francúzština, angličtina). Sú ďalším rafinovaným zvukomalebným prvkom. Na obale dokonca aj vizuálnym, pretože je tu pridaná estetika čínskej a arabskej kaligrafie.
Krásna Roxane od Stinga, naozaj krásna. Uvažujem, kde asi je hranica, za ktorou sa používanie coverov stáva umelecky netolerovateľným únikom k cudzím emóciám. Asi sa nevyhneme definovaniu mier na určovanie čo je dobrý „kreatívny“ cover. Uff. V klasike to majú už nejaký čas zvládnuté, hodnotí sa interpretačná úroveň, „modernosť“ poňatia a „to“ niečo medzi nebom a zemou. V pope a jazze to bude čo? Faktom je, že urobiť vlastné osobité poňatie ultrahitu, akým je Roxane, je čoraz ťažšie. Najmä v tejto nasýtenej dobe, keď umŕtvené emócie treba speedovať čoraz banálnejšími prostriedkami a covermi si vypomáhajú aj tí najpoctivejší. Covery sú na albume okrem Roxane ešte dva. Black Crow od Joni Mitchell a Langue d´Amour o hadovi s nohami od Laurie Anderson. V Karnasovom prípade sú však skvelé.
Album je do veľkej miery kolektívnym dielom, skladačkou, ale Karnas autorsky dominuje, ako hudobne tak aj textársky. Na klavíri hrá výborný Michał Tokaj, na čelo Adam Oleś, na kontrabase Michał Jaros a na bicie Sebastian Frankiewicz. Nezostáva nič len pogratulovať vydavateľstvu Hevhetia k ďalšej mimoriadne vydarenej nahrávke. Album stojí za to, najmä jeho sviežosť poteší. A buďte trpezliví, nie je to žiadny banálny speeder, treba ho nechať znieť, aby sa účinok dostavil :-).
Dortmunder Jazztage
Ein Kollektiv sind auch die Musiker, die Grzegorz Karnas um sich geschart hat. Denn der polnische Sänger arbeitet schon viele Jahre mit den gleichen Kollegen zusammen. Auch mit dem Cellisten Adam Oleś, der im „domicil“ ein wenig in den Fokus rückte und mit seinem Spiel wunderbare Verbindungen schuf zur Stimme des Bandleaders. Grzegorz Karnas ist ein außergewöhnlicher Sänger, ein Klangsucher, der auf Polnisch und auf Englisch singt, mit Silben großartig herumspielt und damit improvisiert oder sich einfach auch mal mit den Fingern über die Lippen fährt und diese so zum Vibrieren bringt.
Seinen mitunter so herrlich abstrakten Gesang kontrastiert Karnas dann oft mit recht geradlinigen, groovigen Jazzklängen seiner Band. Auch das macht den Reiz seiner Musik aus, die auch mal Nummern wie „Roxanne“ von The Police oder „Black Crow“ von Joni Mitchell ganz eigensinnig zu beleuchten versteht.
www.ruhrjazz.net
KARNAS - review from Slovakia
Album Grzegorza Karnasa s jednoduchým názvom Karnas predstavuje prehliadku asi najlepších nápadov, akými momentálne tento poľský vokalista disponuje. Nespútaný, osobitý svet jeho piesní vo vyslovene voľnej forme, plný odbočiek, improvizácií a pohrávania sa s poetickými textami i hudobnou štruktúrou je naozaj ojedinelý. Karnas postráda úpornú snahu páčiť sa a spolu s kapelou si so svojou hudbou a hlasom robí doslova čo chce. Na pomerne rozsiahlej ploche albumu prináša rôznorodé prvky vokálnej techniky a zvuku. Po zádumčivej skladbe Zima a básnickom vyznaní Słodka prichádza skladba – príbeh Langue d ´amour, ktorého text Karnas prednáša polohlasom, s hyperbolizujúcim divadelným pátosom a ktorá je rozkúskovaná na štyroch miestach albumu. Prevzatá Stingova Roxanne je viac, než len vtipnou imitáciou Stingových vokálnych kreácií. Album je plný tanečných rytmov, cítiť vplyvy latinskoamerickej hudby, reggae, Bobbyho McFerrina (veselá ponáška Summertime Doubts) i Boba Marleya. Môže však byť pomerne problematické vyznať sa vo viacjazyčnom buklete (texty vybraných piesní sú „náhodne“ preložené do čínštiny, arabčiny, francúzštiny, španielčiny). Skladba Spytaj Milicjanta je zasa odviazaná, hlučná jazyková hračka s efektami a scatovaním. Hudba Grzegorza Karnasa je zvláštna, jeho expresívny spev siaha od kantilény cez akcentované, slabikované a scatové výrazové prvky až k exaltovaným výkrikom a nezrozumiteľným pazvukom; typické sú preňho uletené kreácie, deklamačné línie na hranici recitácie, krkolomné intervaly, ale jeho farba hlasu pritom zostáva pozoruhodne homogénna a svojím vokálnym prejavom rozhodne nesleduje zámer imitovať nástroje či hlasy iných vokalistov. Miestami Karnas takmer vzbudzuje pocit, že sa „nevmestí do kože“, ale baladické skladby, ako sú kvázi filmové tango Fin d´été alebo vyložene pôvabná a spevná On a Heal -Out dokážu atmosféru upokojiť. Napriek alternatívnym a avantgardným elementom je to však vyložene tanečný a melodický album, plný príjemných piesní a neošúchanej invencie. Karnasovu kapelu tvorí skvelá inštrumentálna zostava, Michał Tokaj na klavíri, Adam Oleś na violončele, Michał Jaros na base a Sebastian Frankiewicz na bicích. Táto prazvláštna zostava tvoriaca Karnasov Vocal Quintet mu dáva obrovský priestor na sebavyjadrenie, hrajú totiž transparentne, vzdušne, bez „tlačenia na pílu“, prevládajú výrazné perkusie a skvelý priestorovo akustický pocit z basy, klavíra a najmä z Oleśovho violončela. Zvukový prínos violončelistu je citeľný najmä v skladbách Black Crow a Słodka. Kapela občas zabrúsi a rockovo „pohrozí“, radšej sa ale drží vo svete improvizovaného fantazijného voľnomyšlienkárstva a hravej nespútanosti. Pozoruhodný je aj fakt, že album vychádza okrem CD i v 2LP verzii, čo mu dodáva nádych audiofilnej kvality. Nahrávku Karnas rozhodne odporúčam, nielen pre fanúšikov jazzových vokalistov a ľubozvučne mäkkej poľštiny.
Peter Katina
Interview with Grzegorz - Slovakia
KARNAS - review form Czech Repuplic
Polský jazz má stále vynikající pověst a tvorba vokalisty a skladatele Grzegorze Karnase ji jen potvrzuje. Jeho hudba se nese v duchu moderního autorského jazzu s výraznými prvky improvizace a minimalismu. Nové Karnasovo album jsme vybrali za Album týdne.
Karnas je samorost, který se nebojí experimentovat. Jeho hudba nepostrádá hravost, lehkost a neotřelost, které jí dodává nejen Karnasův originální pěvecký projev, ale také vynikající instrumentalisté tvořící jeho kapelu. Se svým kvartetem či kvintetem vystupuje občas také v Česku.
Grzegorz Karnas se narodil v Horním Slezsku. Vystudoval popové a jazzové oddělení se zaměřením na jazzový vokál na Hudební akademii v Katovicích. Stabilně spolupracuje jak s mladými polskými jazzmany (Michal Tokaj, Krzysztof Dziedzic, Michal Miśkiewicz, Adam Kowalewski, Lukasz Zyta), tak s opravdovými legendami polského jazzu (Tomasz Szukalski, Kazimierz Jonkisz).
Koncertní provedení jeho debutového CD Reinkarnasja sklízelo úspěchy na mnohých festivalech (např. International Jazz Pianists' Festival v Kaliszi, Bratislavské jazzové dny, Jazz Jamboree ve Varšavě). V létě 2004 následovalo album Dreams of a Ninth Floor, které potvrdilo kvality Karnasovy hudby i očekávání hudebních kritiků, označujících Karnase za nejvýraznější příslib současného polského jazzu. Karnas vydává alba poměrně s velkým časovým odstupem – tím posledním byl soubor balad na CD Ballads for the End of the World (2007).
Své nové eponymní album Karnas svěřil stávající koncertní kapele (pianové trio rozšířené o cello) a vytvořil poměrně pestrou kolekci (devatenácti!) skladeb, ale často i jen vokálních improvizací, črt či recitací. To není pro tohoto zpěváka nic neobvyklého: jak již poznamenal Peter Lipa v recenzi předchozího alba, „kompozice“ nejsou tím pravým slovem vystihujícím Karnasovu tvorbu, tradiční rozdělení do témat a sól bychom zde hledali obtížně. Vícero témat (Slodka, Langue D´amour, Zima) má dokonce několik verzí a jejich příběh se tak line „na pokračování“ celým albem.
Snímek tak má vícero odboček a krátkých, často i jen minutových intermezz, v nichž Karnas odhaluje svou neskonalou hravost, ale také výbornou improvizační pohotovost. Poslechněte si ukázku:
Ne náhodou pak některé z kousků připomínají vokální ekvilibristiku Bobbyho McFerrina:
I přes tyto experimentální vložky má Karnas smysl pro melodiku, vyprávění příběhů s chytrými texty a cit pro vtipné detaily. V tomto ohledu působí nejpřesvědčivěji kolektivně složené kompozice, v nichž nejznatelněji vystupuje do popředí fakt, že rytmika v čele s Michalem Tokajem neslouží k obligátní podpoře vokalisty, ale je mu partnerem k nespoutaným konverzačním výměnám. Poslechněte si Karnasovo vyznání v kolektivní kompozici Slodka se strhujícím ostinátním úvodem basy:
Jiné je to s covery převzatých skladeb. Do legendární Stingovy Roxanne vložil Karnas výraznou dávku exprese, podpořenou vynikající kapelou. Zpěvákův hlas zde ale v některých pasážích naneštěstí působí intonačně nepřesvědčivě:
O trochu lépe na tom je známá Black Crow z legendárního alba Joni Mitchell. Karnas tu volí scatovou improvizaci, ve které se cítí zjevně nejlépe.
Grzegorz Karnas na novém albu ilustruje vyzrálost střední generace polských jazzmanů. Nepouští se cestou tradice, jak je v hlavním proudu polského jazzu často zvykem, ale překvapuje silným konceptem s mnoha experimentálními prvky. Že to občas narušuje celistvost eponymního snímku, nemusí být hned na škodu: jen to dotváří obraz Karnasovy osobitosti.
Album týdne je programový blok ve vysílání Euro Jazzu, tedy webcastu na novém jazzovém webu Českého rozhlasu. Album týdne vybírá Redakce jazzu a populární hudby ČRo 3 – Vltava s přihlédnutím k aktuálnosti, originalitě, hudebnímu přínosu a dramaturgické relevanci (často podle tematického rámce daného týdne). Vybrané Album týdne získává v daném týdnu vyšší rotaci, než je obvyklé u ostatních alb. Ukázky z něj se vysílají na Euro Jazzu pravidelně každý den od pondělí do pátku vždy v 11:00 a 19:00.
Petr Vidomus
Český rozhlas
Interview for NOVÝ POPULÁR - Slovakia
Spev je pre mňa obohatením rozprávania
Rozhovor s Grzegorzom Karnasom
Skvelý poľský jazzový spevák Grzegorz Karnas je medzi vokalistami svojím spôsobom enfant terrible. Jeho prejav je plný osobitých technických dispozícií i emocionálnych kvalít a netradične prepája jazz, klasiku i alternatívu. Víťaz viacerých svetových jazzových vokálnych súťaží svoj hlasový prejav využíva vo vlastných piesňach plných voľnej improvizácie a pozoruhodných textov. Rozprávali sme sa okrem iného aj o jeho novom albume, ktorý práve vydáva na Slovensku a jeho hľadaní nových výrazových prostriedkov v hudbe.
Najskôr ste študovali hru gitare. Neplánujete využiť svoje hráčske schopnosti aj na koncertoch alebo pri nahrávaní?
To je pravda. Niekedy o tom skutočne premýšľam. Možno sa k tomu jedného dňa dostanem. Zatiaľ som nahral iba jedno gitarové sólo na albume, ktorý som produkoval, takže čiastočne sa to začína rozbiehať...
Kedy ste vlastne začali premýšľať o jazzovom speve?
Keď som zistil, že práca s jazzovou gitarou zaberá príliš veľa času a spev mi ide akosi prirodzenejšie. Rozprávanie je organickou súčasťou každého človeka a spev je pre mňa obohatením rozprávania, takže mi zostáva iba rozvíjať to, čo už viem robiť, pretože rozprávam celý život...
Ako ste dospeli k svojmu osobitému konceptu jazzového spevu, slabikovania a scatu?
Vždy som počúval zvuk nástrojov a pokúšal sa hlasom napodobňovať melódie, ktoré nástroje vytvárajú a pritom som dával pozor na spôsob artikulácie zvukov týchto nástrojov, aby som sa tak priblížil ich prirodzenému zvuku, ako je to len možné. Dá sa to dosiahnuť iba výberom správnych slabík; to je to, čo vytvára pôvodný zvukový efekt, ktorý je pre mňa pri ich výbere a znení záväzný.
Ktorí speváci a hlasy Vás ovplyvnili počas štúdia a neskôr?
Ako dieťa a tínedžer som počúval veľa poľských rockových a folkových kapiel. Potom som počúval Michaela Jacksona, Sade Adu, Carmen McRae, Joni Mitchell, Cassandru Wilson, Billieho Holidaya, Cheta Bakera, Kurta Ellinga, Bobbyho McFerrina, Marka Murphyho a mnohých ďalších z rôznych hudobných oblastí...
Je fakt, že v posledných desaťročiach Poľsko disponuje výnimočne nadanými vokálnymi talentami. Vidíte nejaké spoločné črty úspechu a kvality poľských vokalistov? Ako by ste definovali Poľskú jedinečnosť v oblasti jazzového spevu?
Je to možno jednoducho preto, že Poliaci majú radi hudbu a spievanie obzvlášť. Myslím si, že poľský národ je veľmi hudobne nadaný a nehanbí sa vyjadriť svoje pocity hudbou. Možno toto je kľúč. Pokiaľ ide o poľskú jedinečnosť v jazzovom speve, je to slovanský charakter v komponovaní melódií, jednoduchých a krásnych, niekedy romantických a nostalgických, práve tak ako akási vnútorná melanchólia prameniaca z nikdy nekončiacej túžby po niečom, na čo sme naviazaní...
Aký máte názor na dilemu niektorých spevákov, či spievať v angličite alebo v ich materinskom jazyku?
Časy, kedy Frank Sinatra spieval pre poľských poslucháčov nezrozumiteľnou poľštinou sú definitívne preč. Hegemónia anglického jazyka ako lingua franca v umení takisto čelí svojmu úpadku. Ľudí po celom svete skôr zaujíma to, čím môžu iné národy prispieť ku koncepcii „hovor spôsobom, akým to vieš povedať najlepšie“. A najlepšie to vieme vo svojom materinskom jazyku. Chcem vyjadriť podporu všetkým spevákom, aby spievali vo svojom vlastnom jazyku. Je to jednoduché a zaujímavé a robí to náš svet oveľa pestrejším.
Organizujete workshopy pre mladých spevákov. Aká je hlavná myšlienka týchto workshopov? Sú zamerané na improvizáciu alebo tréning nejakej špeciálnej vokálnej techniky?
Ideou workshopu je ukázať všetkým, že hudba by mala byť v prvom rade zábava. Chcem ukázať, ako pracovať po svojom na vytváraní svojho vlastného hudobného sveta. Workshopy sú pre kohokoľvek, kto sa zaujíma o hudbu. Jeho hlavnou myšlienkou je práca s rytmom. Bez zapojenia rytmu by neexistovala hudba. Veľa ľudí vie spievať a hrať, ale ak ich necháte robiť to bez ich sprievodnej kapely, strácajú zmysel pre hudobnú formu, pretože tam nie je basa a bicie, ktoré by im napovedali, kde sú. Vždy začínam svoje workshopy tým, že sa u každého presvedčím, aké sú jeho schopnosti práve v oblasti rytmu...
Ste umeleckým riaditeľom medzinárodnej jazzovej súťaže pre spievajúcich hudobníkov Voicingers, ktorá sa uskutočňuje v poľskom meste Żory. Keď sa pozrieme na svet mladých jazzových vokalistov, vyzerá to tak, že prevažujú ženské vokalistky, alebo je to iba skreslený dojem?
Myslím si, že svet stále trpí tou staromódnou poverou, že muž by mal byť vždy silný a neukazovať svoje emócie. Pritom spev je celý o emóciách. Myslím si, že väčšina mužov stále nie je schopná otvoriť sa prostredníctvom spevu.
Okrem klaviristu Michala Tokaja úzko spolupracujete s violončelistom Adamom Oleśom. Dokonca ste nazvali kapelu Vocal Cello Quintet. Ako ste sa k tejto špecifickej spolupráci dostali?
Spolu s Adamom žijeme v tom istom meste (Żory). Hráme spolu rôzne často už viac ako dvadsať rokov. Violončelo je pre jazz špecifický a zriedkavý nástroj a fakt, že sa poznáme hudobne doslova do morku kostí a radi spolu hráme, je dôvodom tejto spolupráce.....
Vaša hudba je považovaná za fúziu a mix rôznych odlišných štýlov. Okrem akustickej formácie (spev, violončelo, klavír, basa a bicie) pridávate do svojich nahrávok i elektronické zvukové vrstvy. Pomýšľate na využitie elektroniky aj na koncertoch?
Zvažujem to, ale teraz sa skôr sústreďujem na akustický aspekt hudby...
Vaša najnovšia nahrávka s jednoduchým názvom Karnas práve vychádza v slovenskom vydavateľstve Hevhetia. Môžete povedať niečo o jej obsahu a Vašich pocit z albumu?
Album obsahuje materiál, ktorý čiastočne tvorí náš dlhodobý koncertný repertoár. Pridali sme niekoľko nových piesní a prepojili ich s niekoľkými štúdiovo vyrobenými krátkymi „prskavkami“ dodržiavajúcimi ideu dramaturgického plánu. Mám z tejto hudby radosť, určite je to ďalší progresívny krok pre kapelu z hľadiska hodnoty hudobného obsahu i produkcie samotnej.
Album vyjde ako CD a 2LP. Bude LP obsahovať rovnaký materiál ako CD? Prečo ste sa rozhodli vydať aj vinyl?
Vinyl bude mať dva bonusové tracky. S myšlienkou vydať 2LP prišiel Ján Sudzina z Hevhetie. Nadchla ma a hneď sme sa dohodli, že to aj zrealizujeme. Teším sa, ako si prehrám album Karnas doma na LP. Zvuk tejto hudby si to skutočne zaslúži!
Líši sa zostava na novom albume od Vašej predošlej nahrávky Ballads for the end of the world?
Áno. Do zostavy sú pridané bicie a nie je tam saxofón a gitara.
Považujete za dôležité hrať v rovnakom zoskupení?
Myslím si, že to prispieva výrazne ku koherencii zvuku v rámci improvizácie. Poznáme sa, ako kto hrá a vieme, ako naplniť očakávania jeden druhého, aj pokiaľ ide o potešenie z hry.
Osobitou časťou Vášho osobného vyjadrenia je Vaša poézia a texty, ktoré sú považované za osobné a nekonvenčné. Súvisí písanie priamo s Vašou hudbou alebo je to osobitná literárna činnosť?
Povedal by som, že tie texty môžu existovať v súlade s hudbou, ale niečo z toho by mohlo byť určite aj súčasťou nejakej krásnej literatúry :)
Na Slovensku ste hrali viackrát, i so slovenskými hudobníkmi. Aké ste mali z toho pocity a plánujete tu aj ďalšie koncertné vystúpenia?
Áno, a teším sa, že budem hrať v Košiciach na konci novembra. Prvýkrát, keď som hral vo vašej krajine, som bol prekvapený, aký sú u vás receptívni ľudia. Doslova prahli po hudbe. Je to vždy veľké potešenie hrať pre niekoho, kto chce byť vtiahnutý do inej dimenzie prostredníctvom hudby. A Slovensko takýmito ľuďmi doslova prekypuje.
Peter Katina
NOVÝ POPULÁR
